Marián Kéry: Kuciakiáda sa už nezopakuje. Liberálna kaviareň nebude určovať, čo má vláda robiť

Dvadsiate štvrté vydanie Diskusie na palete s poslancom za Smer-SSD a predsedom Zahraničného výboru NR SR Mariánom Kérym. Na úvod relácie pripomenul, že vedúci predstavitelia rezortu diplomacie počas pôsobenia predchádzajúcich troch vlád paradoxne nepoužívali diplomatický jazyk, robili nedôstojnú, nesuverénnu zahraničnú politiku, keď v podstate iba plnili rozhodnutia Bruselu a Washingtonu. Smer-SSD, do ktorého pôsobnosti dnes rezort patrí, si podľa neho predsavzal realizovať sebavedomú zahraničnú politiku na “všetky štyri svetové strany” vrátane Číny a Ruskej federácie. Za pozitívny posun vpred považuje fakt, že ministrom zahraničných vecí sa po dlhom čase nestal kariérny diplomat, ale skúsený politik Juraj Blanár. Zastáva názor, že aj keď nie všetko, čo sa v Európskej únii za posledné roky udialo, bolo pre nás prospešné, členstvo v EÚ je pre Slovenskú republiku mimoriadne výhodné, pričom za dôležitý nástroj presadzovania našich záujmov v Bruseli považuje stále platné právo veta. Mrzí ho, že na Slovensku sú aj politici tvrdiaci, že právo veta treba zrušiť. Verí, že v rámci skupiny V4 sa nám podarí udržať nielen spomenutý hlasovací mechanizmus, ale aj iné prospešné riešenia v prospech štátov tohto zoskupenia. Odpovedá i na otázku, prečo sa po zastavení dodávok zbraní na Ukrajinu zo strany štátu nezastaví aj výroba a dodávky zbraní Kyjevu z produkcie slovenských súkromných zbrojárskych firiem, keďže vláda deklarovala záujem na čo najskoršom dosiahnutí mieru v rusko-ukrajinskom konflikte. Podľa neho nemožno obmedziť podnikanie súkromných firiem tzv. špeciálnej výroby, pretože by sa tak štát ocitol na veľmi tenkom ľade. Na mierovom riešení však slovenský vládny kabinet stále trvá. Dotkol sa aj témy začatia prístupových rokovaní o budúcom vstupe Ukrajiny do EÚ. Myslí si, že Kyjev ešte desiatky rokov nebude schopný splniť prísne kritériá pre členstvo v únii. Miera korupcie je podľa neho na Ukrajine absolútne neporovnateľná so štátmi EÚ, a je to štát, ktorý si “rozparcelovali” oligarchovia. Dodal, že mnohí politici dávajú Ukrajine falošné nádeje, že by sa mohla v blízkom čase stať členským štátom EÚ. Je to nerealizovateľné, povedal doslova. Ukrajinskému veľvyslancovi na Slovensku tlmočil svoj názor, že je neprijateľné, aby vojnovému zločincovi Stepanovi Banderovi stavali v krajine pamätníky, na čo ambasádor reagoval mlčaním. Snahu opozičných slovenských europoslancov lobovať v Bruseli za obmedzenie eurofondov z dôvodu rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry hodnotí ako ohrozenie ekonomických záujmov Slovenskej republiky. Ako doplnil, iba v dvoch členských štátoch EÚ jestvuje inštitúcia analogická so slovenskou špeciálnou prokuratúrou, no nik netvrdí, že vo zvyšných krajinách by bol ohrozený právny štát. Navyše, keď sa predčasom v Bulharsku rušila špecializovaná prokuratúra, EÚ i médiá mlčali. Protesty, ktoré iba pár týždňov po konštituovaní novej vlády iniciovala opozícia, považuje za legitímny prejav demokracie, pričom nik z koalície demonštrujúcich nečastuje hanlivými prívlastkami ako “lúza”, “dezoláti” či “opice”, čo bol bežný slovník reprezentantov minulej vládnej garnitúry. Nebudú tiež proti protestujúcim používať vodné delá, slzný plyn či gumové projektily, čoho sme boli svedkami predcházajúce roky za vládnutia Matoviča a Hegera. Na druhej strane nevidí dôvod, aby mimovládky, médiá a liberálna kaviareň rozhodovali, čo sa u nás môže či nemôže robiť. Podľa jeho názoru cesta nátlaku v podobe pouličných demonštrácií, aké boli po vražde novinára Kuciaka v roku 2018, dnes už nebude úspešná. Nazdáva sa, že protesty bezprostredne po začatí pôsobenia novej vlády sú znakom nervozity opozičných predstaviteľov a ich donorov, predovšetkým hnutia Progresívne Slovensko a jeho predsedu Michala Šimečku. V reakcii na otázku, prečo sa pred voľbami Smerom ostro kritizovaná obranná zmluva s USA nebude rušiť, ale len upravovať, uviedol, že tento typ dohody sa nedá vypovedať. Chcú však významne zmeniť obsah a charakter dokumentu, aby jeho výsledná podoba bola čo najvýhodnejšia pre SR. Na záver zosumarizoval ciele a ambície slovenskej zahraničnej politiky na najbližšie štyri roky.