Prípad poručíka Seeborna ☯ 1988, šovský : Muž s protézou: Prípad poručíka Seeborna

Drama / Psychologický ☯ 🌑))((🌕 Živí zároveň mrtví , i takto válka umí zabíjet. Hlavnou postavou je poručík Seeborn – hovorí, že má protézu namiesto srdca, a že samu tak žije lepšie. Kvôli skúsenostiam potláča všetky svoje íbeh tragickej lásky dvoch mladých ľudí poručíka Seeborna a mladučkej Míny, poznačenej hrôzami I. svetovej vojny. Príbeh sa odohráva v zázemí, v Salzburgu.O frontových zážitkoch hlavnej postavy sa letmo dozvedáme len z jeho zápisníka, zo spomienok. Dielo je obrazom nešťastnej lásky v podmienkach vojnou zdivočenej morálky, no súčasne i pôsobivým odsúdením vojny ! . Kniha : Muž s protézou: Prípad poručíka Seeborna Muž s protézou. Poručík Seeborn je jednou z tých postáv, ktoré nenávidíte a predsa ich neskutočne ľutujete. Vojna ho zničila natoľko, že na to, aby si zachránil zvyšky svojej ľudskosti (?), nahovoril si, že mu amputovali srdce. Namiesto živého orgánu má srdce plechové. Práve touto protézou toľkokrát vysvetľuje svoje správanie (som zlý, lebo nemám srdce). Cynický, krutý, sadomasochistický kretén, ktorý týra svoju bývalú lásku, smeje sa tomu a predsa sa bojí a uteká pred zábleskami citov, ktoré sem-tam vylúdia nejaký tón v jeho protéze. V podstate je Seeborn už dávno mŕtvy. Veď dá sa žiť bez srdca? Novela Muž s protézou je silná psychologická jazda, ktorej spolucestujúcim je úbohý vojak, ktorý zabil v sebe posledný kúsok ľudskosti, aby zachránil svoju myseľ. Ale podarilo sa mu to? Úžasný antiutopický príbeh(novela vyšla v roku1925,kedy o trensplantácii srdca lekári ešte len snívali) odohrávajúci sa na pozadí vojnových besov, príbeh poručíka Seeborna, ktorý má miesto srdca olovený stroj, protézu. V rámcovanom rozprávaní (experimentálna a hravá podoba našej literatúry tohto obdobia je stále čitateľsky veľmi vábivá) hlavná postava odkrýva a systematicky dávkuje čitateľovi svoju rozorvanosť, vášeň, lásku a krutosť, alibisticky sa dovolávajúc svojho postihnutia. Záverečná trojsmrť (bledej milenke Mine v dnešnom kontexte trošku “umelo“ puká srdce) je konečne harmonickým vyústením celého dejového oblúka. Rozhodne stojí za prečítanie 👌