Sergej Kozlík: Západ vždy Slovensko otvorene vydieral

Štyridsiate šieste vydanie Diskusie na palete s bývalým vicepremiérom, ministrom financií a europoslancom Sergejom Kozlíkom. Na úvod spomenul obdobie dvoch Mečiarových vlád, ktorých bol súčasťou a ktoré budovali mladý štát na “zelenej lúke”. Označil ho prívlastkom “hektické” a dodal, že Slovensku vtedy neveril ani svet, ani “bratia Česi”, že sa ekonomicky udrží. Napokon sa počas druhej Mečiarovej vlády podarilo naštartovať nebývalý ekonomický rast podložený masívnymi investíciami. Po ére budovania prišlo obdobie dvoch Dzurindových vlád, ktoré podľa neho neboli pripravené na riadenie štátu, zastavili investície a spustili privatizáciu strategických podnikov a bánk. Slovensko v dôsledku týchto krokov stratilo významné zdroje financovania štátu a ekonomickú nezávislosť. Pripomenul, že rozhodnutie neprivatizovať strategické monopoly vyvolalo obrovský tlak Západu na tretiu Mečiarovu vládu a v roku 1998 de facto spôsobilo jej odstránenie. Likvidáciu hospodárskej suverenity reprezentoval Dzurindov minister financií Ivan Mikloš. Mikloš sa dnes podľa neho stavia do pozície “múdreho radcu”, ktorý najnovšie kritizuje štvrtú Ficovu vládu za to, že “vedie Slovensko ku krachu a kráča gréckou cestou”, no pritom sám zbavil štát finančných zdrojov. Dodal, že k dnešnej situácii veľkou mierou prispeli aj Matovičova a Hegerova vláda, ktorá nezmyselne rozhadzovala peniaze. Na otázku, či sme dnes odkázaní na európske fondy odpovedal, že veľkú časť z nich si platíme sami našimi príspevkami do EÚ, pričom Brusel nám vracia o čosi vyššiu sumu. Eurofondy sú však viazané na konkrétne programy podporujúce pracovné miesta v zahraničí. Podľa neho v súčasnosti chýbajú masívne investície do infaštruktúry, energetiky a všade tam, kde potrebujeme pozdvihnúť ekonomickú úroveň štátu. Situáciu, v ktorej sa nachádza súčasná vláda považuje za zložitú, keďže matovičovsko-hegerovská garnitúra po sebe zanechala obrovský dlh. Obrovské sú však aj očakávania občanov. Doplnil, že je veľmi zložité zachovať určitý sociálny status a zároveň naštartovať ekonomický rast a v rozumnej miere udržať rozpočtové deficity. Čas ukáže, ako bude v tomto smere vláda úspešná. Myslí si, že “treba ísť do veľmi efektívnych rozhodnutí najmä v oblasti poľnohospodárstva a priemyslu, ktorý spracúva domáce suroviny”. Dotkol sa aj nedávnych protestov poľnohospodárov. Ako pripomenul, náš štát nemá takú silu, aby v tomto segmente hospodárstva dokázal cez štátnu podporu dosiahnuť úroveň, akú majú Rakúšania alebo Nemci. Zahraničné obchodné reťazce, ktoré bez akejkoľvek regulácie vpustili na náš trh dzurindovci, určujú, čo sa na ňom predáva. Zatiaľ však nevidí výrazné kroky, ktoré by napomohli zlepšeniu situácie. Poliakom a Maďarom sa podľa jeho slov v tejto sfére darí viac. Odpovedal tiež na otázku, či bolo zo strany HZDS správne, že v roku 2004 odporučilo v referende hlasovať svojim voličom za vstup do EÚ a či je dnes tou úniou, do ktorej sme vstupovali. Sedemdesiat percent obyvateľov SR bolo podľa vtedajších prieskumov za vstup krajiny do EÚ vrátane priaznivcov Mečiarovej strany, preto odporúčanie hlasovať za vstup považoval za prirodzený. Chyba podľa neho bola, že vyjednávači na čele s Jánom Figeľom vyrokovali pre Slovensko nevýhodné podmienky. Ako pokračoval, únia sa rokmi čoraz väčšmi posilňuje a centralizuje na úkor národných štátov - deje sa tak na základe diktátu nadnárodných spoločností. Na konštatovanie moderátora, že súčasná opozícia prenáša vnútropolitický boj na pôdu europarlamentu a v Bruseli sa snaží iniciovať pozastavenie eurofondov reagoval, že ide o jav vzťahujúci sa iba na východoeurópske krajiny. Nepozná prípad, že by europoslanci zo Západu takto vystupovali proti vlastnej krajine. Považuje to za neprijateľné. V tejto súvislosti vidí paralelu, keď z iniciatívy niekdajšej opozície v časoch jeho pôsobenia na vládnych postoch prichádzali na Slovensko zo zahraničia tzv. demarše. Dôvodom bola neochota Mečiarovho kabinetu privatizovať strategické podniky a banky v prospech zahraničia. Tento nátlak a otvorené vydieranie sa podľa jeho slov dialo vo všetkých postsocialistických krajinách a výsledkom bolo odovzdanie prirodzených monopolov do západných rúk. V ďalšej časti rozhovoru hovoril o vzťahu medzi politikmi a médiami. Tvrdí, že politická garnitúra, v ktorej pôsobil, to mala v tomto zmysle ťažšie ako súčasná, pretože mainstream mal takmer stopercentný informačný monopol a nejestvovali alternatívne médiá a sociálne siete. Dnes je informovanie obyvateľstva vďaka nim vyváženejšie. Je spoluzakladateľom a bývalým šéfom Národnej koalície, ktorá je dnes súčasťou vládnej koalície - politické ambície však už nemá a necháva priestor mladším. Posťažoval sa, že tí vždy nemajú vôľu počúvať rady svojich skúsenejších predchodcov.