Podkarpatská Rus v Československu (1932 a 1936) / Рутенія в Чехословаччині

Dobové videosnímky Podkarpatskej Rusi z obdobia 1. ČSR. Pieseň: Verchovina (František Krištof Veselý, 1935) Podkarpatská Rus je termín označujúci historické územie, na ktorom sa teraz rozkladá dnešná ukrajinská Zakarpatská oblasť. Z historického hľadiska je to označenie jednej zo štyroch samosprávnych krajín Československa v rokoch 1919–1939. Jej hlavným mestom bol Užhorod; v novembri 1938 sa jej správnym strediskom stalo mesto Chust. 12. novembra. 1918 Americká národná rada uhorských Rusínov v Skrantone súhlasila s plánom pričlenenia k Československu. V novembri a decembri následne usporiadali americkí Rusíni plebiscit, v ktorom sa 67 percent delegátov prihlásilo ku myšlienke spojiť Podkarpatskú Rus s Československom, ktoré pre ňu bolo prísľubom uceleného štátu. V decembri 1918 odišla rusínska delegácia do Budapešti za Milanom Hodžom, ktorý tam rokoval s maďarskou vládou, a tlmočila mu väčšinový názor, že sa podkarpatská krajina hodlá odlúčiť od Maďarska a pripojiť sa buď k Ukrajine, alebo k Československu. Záverečné rokovanie Centrálnej ruskej národnej rady v Užhorode 8. mája 1919 konečne rozhodlo, že Rusíni sa pripoja k Československu. 10. septembra 1919 bola uzatvorená mierová zmluva v Saint-Germain-en-Laye, podľa ktorej sa Podkarpatská Rus stala súčasťou Československa ako autonómna krajina s vlastným snemom, ktorý mal mať zákonodarnú moc v otázkach miestnej samosprávy, školstva, náboženstva a pod. Medzinárodnoprávne uznanie pripojenia Podkarpatskej Rusi k Československu potvrdila aj trianonská mierová zmluva, podpísaná 4. júla 1920. V predvojnovom chaose, kedy militaristické režimy zvierali Československo, dal Hitler zvolať na 2. novembra 1938 arbitrážnu konferenciu do Viedne. Jednalo sa už o ďalšie územné okyptenie ČSR po Mníchovskej dohode. Podľa rozhodnutia tejto arbitráže muselo Československo odovzdať Maďarskému kráľovstvu južnú časť Slovenska a juh Podkarpatskej Rusi s Užhorodom, Mukačevom a Berehovom (1. Viedenská arbitráž). 18. marca 1939 je celá Karpatská Ukrajina obsadená Maďarskom. Územie je naďalej nazývané Podkarpatsko (Karpátálja) a je mu prisľúbená autonómia v rámci Maďarského kráľovstva. Veľa Rusínov po anexii Podkarpatskej Rusi Maďarskom uteká do ZSSR, kde sú uväznení do internačných táborov a množstvo z nich tu nájde smrť. Po vytvorení československej vojenskej jednotky v ZSSR v roku 1943 sa Rusíni z týchto internačných táborov do nej hlásia a bojujú o obnovu predmníchovskej republiky. Po vojne v súlade so sovietsko-československou zmluvou z decembra 1943, ktorá ešte uznávala Československo v jeho predmníchovských hraniciach a podľa dohody z 8. mája 1944 o spolupráci sovietskej armády s československou vládou na oslobodenom území, vyslala koncom októbra 1944 vláda Československa na územie Podkarpatskej Rusi oficiálnu delegáciu pre správu oslobodeného územia. Československú správu však vzápätí začal mariť Sovietsky zväz a vyvolal hnutie za pripojenie Podkarpatskej Rusi k ZSSR. . novembra 1944 zjazd národných výborov Zakarpatskej Ukrajiny vydal v Mukačeve manifest O opätovnom zjednotení Zakarpatskej Ukrajiny so sovietskou Ukrajinou. Po nedemokratických voľbách do miestnych výborov opakoval aj mukačevský zraz podľa komunistickej direktívy, že vyjadruje slobodnú vôľu ľudu pripojiť sa ku ZSSR. Napätie vyvrcholilo 8. decembra 1944, kedy sovietske úrady násilím vyhnali predstaviteľov československej vlády z krajiny. V máji 1945 boli obnovené hranice Československa v stave pred mníchovskou konferenciou. Vzápätí 29. júna 1945 je celá oblasť s pruhom územia na východe Slovenska (ktorý jednostranne obsadil ZSSR) odstúpená Československom Sovietskemu zväzu. Toto odstúpenie je sprevádzané útekom 120 000 tamojších obyvateľov do Československa. Buďme v kontakte: / 29. 10. 2015