Písal sa rok 1647. V tú jar boli kveteň aj lipeň mimoriadne chladné. Adam Belica, drevorubač z dedinky Hadviga už mesiac žil v hore a chystal znôšku dreva pre pána z kaštieľa. Mladý gróf Pongrácz, ktorému sa páčila Adamova žena Kristína, ľsťou šuhaja vohnal do hôr pod Vyšehradom, kde rástli buky ako hromy, aby schystaným drevom splatil svoju meškajúcu daň. Adam v kútiku duše tušil, že je zle, zmietala ním nevôľa, že by nemal ísť a ostať doma, kde bolo aj tak práce neúrekom, ba aj počul vravy, aký je mladý gróf lotor a frajerkár. Ale keďže bol zvyknutý poslúchať a vychovaný hradným pánom neodvrávať, zanechal svoju ženu s dcérkou v dome a vydal sa splniť príkaz. Ako rúbal, hnev ním mával a celé dni si vravel, že keď sa vráti, zájde do kaštieľa a pánovi čistého vína naleje, trebárs aj so sekerou v ruke. Osud ho však predbehol. V ten večer pálenkou potúžený gróf prekvapil Kristínku, keď sa od studne vracala. Len čo dvere pootvorila, siapol po nej, tá však neváhala a na mieste ho záražcom prepichla. Drábi už vraj len „zákon“ dokonali a nešťastné dievča hneď druhý deň ráno na lipke obesili. Adama našli susedia až o pár dní neskôr. Keď sa dozvedel čo sa stalo, načisto sa pomiatol a zmizol nevedno kam. Len jeho sekera ostala v dube zaseknutá a nebolo tej sily odtiaľ ju vytrhnúť.Traduje sa od tých čias, že keď na zvonici v Hadvige zvony bijú, zo sekery v dube zaťatej do dnes kvápe krv a ona slabosť po kraji hľadá...
Život bije ako naše srdcia a nepýta sa na pocity - len udiera. Každodenná neprávosť tká pliagu pľúcam a my lapáme po dychu a zdvorilo prehĺtame myšlienky, ktoré nás dusia a potichu zabíjajú. Skôr než ťa zotne čepeľ, vezmi život do vlastných rúk, nadýchni sa a nalej do svojich pier peroťah pravdy! Ako rečie starý citát: „Držať v sebe hnev je ako chytiť horúci uhlík s úmyslom hodiť ho na niekoho iného - vy ste ten, kto sa popáli. (Ten, ktorý dosiahol cieľ).
text:
Ozvenou strát,
vzývam ťa kat,
zúrim, tlie klát,
blčím, vrie hnát.
Tmou zrád bdie príkor,
hmlou právd znie zášť.
Sekaj blč, len nemlč, upáľ cťou zúfalstvo.
Sekera hľadá, slabosť v tebe zbadá...
Lebeň padá!
Vrieska bodni!
Kosti čo režú, nech žijú v ohni.
Zem páli nohy, lavína praská,
ľady sa pohli!
Dusením strát,
v kapucni brat,
zúrim, tlie klát,
cit smrti hmat.
Tmou zrád bdie príkor,
hmlou právd znie zášť.
Sekaj blč, len nemlč, upáľ cťou zúfalstvo.
Sekera hľadá, slabosť rada zbadá...
Tak sa len dívaj,
nádherou čum,
čepeľ ťa sťala,
bráň zeme um.
Výdychom úderu,
hnevom tvrď báseň,
peroťah pravdy,
zlodejov bázeň.
Čo získaš, keď hráš jak pískajú stráže?
Topíš sa bahnom, stavom samotiaže.
Uchop si moc mávnutia krídel,
tvoj akord nie je na prídel!
Lebeň padá!
Vrieska bodni!
Kosti čo režú, nech žijú v ohni.
Zem páli nohy, lavína praská,
ľady sa pohli!
Rozpadom strát,
sňal masku kat,
zakvitol klát,
krv živí hnát.
Tmou zrád bdel príkor,
hmlou právd zniem rád.
Tancuj blč, no nemlč, zamor kraj vľúdnom.
Sekera rada, zoťala hada...
Pieseň z nového albumu LUNATIC GODS - “Vresovrenie“ 2023´
Hudba a aranžmány: Lunatic Gods
Slová piesne: Lečo & Luboslav & Emil
mail info: lunaticgodsband@
management: 420 733 208 440
band info: 421 918 950 764
Album “Vresovrenie“ nahrali ŠIALENÍ BOHOVIA v zostave:
Emil “Emko“ Derigo - Sólové spevy
Ľubomír “Luboslav“ Šimo - Gitary, zborové spevy
Igor “Ičko“ Kočiš - Gitary, sóla, zborové spevy
Riško “Richardus“ Pokorný - Basgitara, zborové spevy
Mária “Mhayitza“ Onofrejová - Klávesy, spevy
Evka “Evália“ Záthurecká - Husličky, spevy
Ján “Fanfán“ Minár - Tympány, drumbľa, perkusie, zborové spevy
Martin “Marthus“ Škaroupka - Bicie nástroje, klavír, programming
Tomáš “Lečo“ Jakubec - Sólové spevy
David Holub - Viola, kontrabas, cimbál, husličky, zborové spevy
plus hostia:
Martin “Mír“ Vanko - Akustické gitary
Marián “Mayo“ Petranin - Spevy
Nahraté v štúdiu SHAARK v Bzenci v roku 2023´
Majstri zvuku: Pavel Hlavica a Petr Nejezchleba
Mix: Pavel Hlavica
Mastering: Pavel Hlavica
HUDOBNÉ VIDEO:
Mejla Basel - réžia, kamera, strih, námet, scenár
Jana Andrýsková - kamera, výkonná produkcia
Produkcia - Mejla Basel & Jana Andrýsková
Výroba - MEJLA PRODUCTION -