Dušan Jarjabek: Nenávisť, akú ukazuje bratislavská kaviareň, kedysi viedla k fašizmu

Pätnáste vydanie Diskusie na palete s poslancom NR SR za Smer-SSD Dušan Jarjabkom. Na úvod opisuje aktuálnu povolebnú situáciu, ktorá je podľa najvypätejšia od vzniku Slovenskej republiky. Kritizuje neúnosnú mieru nenávisti, povýšenectva a netolerancie, vyplývajúce z faktu, že politická opozícia sa nedokáže vyrovnať s výsledkami volieb. Uvedomuje si, že nová vláda dostala od voličov veľkú dôveru voličov a očakáva zmeny, ktoré jej predstavitelia sľubovali. Priznáva, že je to veľká zodpovednosť a zdôrazňuje, že vládna koalícia na čele so Smerom bude dôsledne presadzovať národné záujmy. Naznačil, že sa musí vyvodiť “bez pardonu” nielen politické, ale aj trestnoprávne konzekvencie za tri a pol roka rozvratu štátu a jeho financií podľa hesla “Padni komu padni”. Poznamenáva, že ešte nie je na svete programové vyhlásenie vlády, no opozícia je už teraz apriori protivládna. Očakáva, že v parlamente bude praktizovať deštruktívnu politiku, pripomenul však, že na eliminovanie jej prejavov má rokovací poriadok zákonodarného zboru účinné nástroje, ktoré sa budú využívať. Pranieruje predstaviteľov tzv. bratislavskej kaviarne, prezentujúcich sa svojou výlučnosťou a agresívnosťou k iným názorom. Takéto správanie v histórii podľa neho viedlo až k fašizmu. Súhlasil s poznámkou moderátora, že keď bývalá moc v rozpore so zákonom i Ústavou SR a bez súdneho rozhodnutia vypínala politicky nepohodlné weby, niekdajší tribún Novembra 1989 a vtedajší minister Hegerovej vlády Ján Budaj proti tejto cenzúre neprotestoval - naopak, toto bezprecedentné pošliapanie demokracie podporoval, hoci jedným z nežnorevolučných výdobytkov mala byť práve sloboda slova a médií. Konštatoval, že sa z neho stala smutná postava súčasnosti, rovnako ako z ďalšieho predstaviteľa Nežnej revolúcie 1989 Milana Kňažka. Dotkol sa aj témy väčšinových a alternatívnych médií. Tie druhé naberajú na sile na úkor mainstreamu, ktorý si neplní svoju informačnú funkciu a namiesto nej robí propagandu. Podľa neho sa na Slovensku stratil duálny systém médií. Potvrdil zámer opätovne rozdeliť verejnoprávnu RTVS na Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, ktoré boli v minulosti účelovo spojené so zámerom politicky motivovaných personálnych zmien na ich čele. Na záver relácie sa venuje svojej “srdcovke” - plánu na obnovu amfiteátra pod hradom Devín a jeho premenu na národný amfiteáter, situovaný na mystickom mieste, kde sa písali naše dejiny. Verí, že sa tento zámer podarí v čo najkratšom čase uskutočniť a veľkokapacitný amfiteáter bude v budúcnosti miestom národných kultúrnych podujatí.