Ján Baránek: Korčokov volič by sa posral, keby som pri ňom strieľal zo samopalu

Štyridsiate deviate vydanie Diskusie na palete s politickým analytikom Jánom Baránkom. V prvej časti relácie hodnotil kampaň pred prezidentskými voľbami, ktorá bola jednou z najturbulentnejších a najagresívnejších v doterajšej histórii. Zvolený prezident môže podľa neho zohrať veľmi silnú úlohu v rámci obrannej politiky, pretože je vrchným veliteľom ozbrojených síl. Potvrdil, že prezidentské voľby naplno preukázali rozdelenie slovenskej spoločnosti. K prejavom nebývalej agresivity ľudí v tomto smere podľa neho veľkou mierou prispievajú sociálne siete, umožňujúce anonymitu jej používateľov. Ako príklad uviedol aktuálne komentáre, ktorých autori želajú smrť majiteľovi eReportu Fedorovi Flašíkovi, ktorý leží na jednotke intenzívnej starostlivosti vo vážnom stave. Dodal, že atomizácia spoločnosti sa zradikalizovala a zvulgarizovala v období covidu, keď politici a médiá začali deliť ľudí podľa ich postoja k očkovaniu a tzv. pandemickým opatreniam na “dezolátov” a “uvedomelých”. V reakcii na poznámku moderátora, ktorý spomenul prípad tridsaťročného taxikára, ktorý si želal zvolenie Ivana Korčoka, “aby bola konečne vojna s Ruskom a porazili sme v nej Putina” poznamenal, že takto uvažujúci mladí ľudia nikdy nezažili vojnu. Netušiac, aké utrpenie prináša, si ju predstavujú ako “počítačovú hru”, ktorú by sledovali z bezpečia svojej izby za počítačovou klávesnicou. Poznamenal, že spomenutý volič Korčoka by sa “posral”, keby mu pri hlave strieľal zo samopalu. Pripustil, že nenávisť v kampani pomohol prehĺbiť Ivan Korčok tvrdením, že chce byť akousi protiváhou vlády, hoci prezident by mal byť v záujme riešenia rôznych situácií a problémov štátu a občanov súčinný s exekutívou a nevytvárať konflikty. Hlava štátu podľa jeho názoru nemá v tomto smere čo “vyvažovať” a vôbec sa nemá vyjadrovať k vláde, hoci vo vzťahu k nej môže využívať svoje kompetencie napríklad v oblasti zahraničnej politiky. Korčokovi voliči očakávajú, že v prípade zvolenia vytvorí v Prezidentskom paláci “mocenské centrum” a bude pôsobiť proti vláde Roberta Fica. V spojitosti s tým povedal, že presne nevie, čo môže v prezidentskej funkcii očakávať od Petra Pellegriniho, ale stopercente vie, čo môže očakávať od Korčoka. Doplnil, že expremiér Dzurinda, ktorý sa odrazu objavil v Korčokovej blízkosti, mu spomenuté mocenské centrum pripravuje. Vyjadril sa aj k volebnému neúspechu Štefana Harabina - ako jednu z príčin spomenul dlhodobý negatívny postoj mainstreamových médií voči jeho osobe, ako aj nedostatok finančných prostriedkov na vedenie kampane. Kritizoval tiež postoj KDH, ktoré v rozpore so svojím ideovým nastavením podporilo kandidatúru progresívno-liberálneho Korčoka. Myslí si, že KDH je “karikatúrou kresťanskej demokracie” a výsledkom jeho politiky je zmätený volič. Ako pokračoval, verí Pellegriniho tvrdeniu, že je “kandidátom mieru”. Rovnako verí, že ak by bol zvolený, nesúhlasil by s tým, aby sa Slovensko stalo súčasťou tzv. koalície ochotných štátov EÚ, ktoré by vyslali svojich vojakov na Ukrajinu, čo momentálne presadzuje francúzsky prezident Emmanuel Macron. V prípade nástupu Korčoka na prezidentský post by sa podľa jeho slov mohol udiať pravý opak, čo by v konečnom dôsledku spôsobilo, že sa SR stane cieľom ruských rakiet. Účinkovanie Korčoka v paláci by znamenalo i väčšiu ústretovosť k Bruselu a jeho nezmyselným politickým agendám, ako je napríklad Green Deal. Upozornil, že potrebujeme hlavu štátu, ktorá sa bude snažiť o stabilitu, pretože žijeme v čase, keď hrozia veľké medzinárodné konflity. Spomenul napríklad očakávané zdramatizovanie politickej siuácie v USA po tohtoročných prezidentských voľbách, korá môže podľa neho skončiť aj občianskou vojnou. To by mohlo byť nebezpečné aj pre krajiny EÚ a celý svet. Rozčuľuje ho postoj politikov i bežných občanov deklarujúcich, že v druhom kole volieb prezidenta nepôjdu voliť, pretože odmietajú Korčoka i Pellegriniho, tvrdiac, že sú rovnakí a niet koho voliť. Uznal, že je to ich legitímne právo, ale “potom nech držia hubu”. Na záver hovorí o svojej novozaloženej politickej strane Zdravý rozum, ktorá nedávno predstavila kandidátku do júnových európskych volieb. Jedným z jej cieľov je boj proti spomenutej agende Greel Dealu. Považuje ju za ekonomickú a sociálnu pohromu pre občanov a okrem iného môže priniesť i likvidáciu priemyslu. Preto členovia vedenia strany oslovovať podobne zamerané politické subjekty v zahraničí v rámci medzinárodnej iniciatívy za zrušenie Green Dealu. Medzi priority Zdravého rozumu však patrí aj realizácia propopulačnej politiky štátu či energetická a potravinová sebestačnosť Slovenska.