Slovensko je kolóniou korporátneho fašizmu |

Peťko to povedal jasne. Dá sa z toho pochopiť, že Slovensko je kolóniou korporátneho fašizmu, kde vládnu korporácie a vláda je postavená do polohy vyjednávacieho prosebníka. V Sobotných dialógoch to povedal jasne, len slovač tomu aj tak nerozumie, alebo nechce rozumieť. Východisko z tohto korporátneho fašizmu je dávno známe. Štátne, alebo národné podniky. ( @woodootubevk-prosperujce-nrodn-podniky-v-ssr-o-o-vetko-sme-prili-po-roku ) Pretože zatiaľ čo súkromné nadnárodné korporácie, ktoré sú usídlené na Slovensku “vďaka“ ponovembrovým vládam, hlavne tej dzurindovej ( ) (Mečiar dal možnosť ľuďom vyjadriť sa v referende, či chcú privatizovať strategické podniky ), môžu vládu SR vydierať, určovať podmienky a presadzovať svoje záujmy, a štát ktorý je na nich závislý, sa môže len prispôsobovať a prosíkať o zmilovanie, štátne či NÁRODNÉ PODNIKY ( ), by nemuseli vydierať štát-sami seba, ale by sa správali tak, ako by povedal štát, vláda, parlament, ľudia v referende, čiže štát-Slováci by mali nad nimi kontrolu a určovať ich pôsobenie. T.j. čo budeš vyrábať, koľko toho budeš vyrábať, koľko ľudí na to potrebuješ, ako im za prácu zaplatíš, v akých pracovných podmienkach budú pracovať, koľko hodín do týždňa... A to, že nikto tu takýto systém národných podnikov nezaviedol opäť (boli tu za socializmu, z ktorého “demokrati“ kopírujú niektoré veci, o ktorých “včera“ hovorili, že sú zlé (duálne vzdelávanie - predtým výučba zaplatená podnikom, pre ktorý sa študenti učili prax , ktorú v ňom vykonávali), je dôkaz že nám vládnu buď idioti, alebo oportunisti kolaborujúci s fašistickými praktikami, súčasných korporátnych fašistov. PS: Fašisti boli síce porazení, ale fašizmus tu je prítomný každodenne a čoraz viac. Voľný citát: “Fašizmus by bolo vhodnejšie nazývať korporatokracia, pretože je to spojenie korporátnej a vládnej moci.“ Benito Mussolini Česká republika, detto. Štátne podniky “niekto“ pretransformoval na súkromné firmy a ľudia platia napr. za vodu o cca 30% viac. Cena vody nemusí být tak vysoká, navyšují ji marže zahraničních firem, pohybují se v rozmezí 15–40 procent, říká aktivista Radek Novotný, který provozuje web Pravda o vodě. Cílem každé zahraniční firmy je podle něj dostat peníze od lidí na své účty, pokud jim to legislativa dovolí. Dodává, že zastupitelé kvůli uzavřeným smlouvám de facto ztratili možnost cenu vody regulovat.